Sebastian Nagy o sebe isto nepremýšľa ako teoretik
architektúry, ale v jeho úvahách o tom, čo je koncept a aký je jeho význam pre
kvalitne odvedenú prácu, sa často vyskytuje zmienka o snahe vytvárať
prostredie, kde sa bude dobre žiť. To dobré v sebe obsahuje nielen zvládnutie
dispozično-prevádzkového, konštrukčného a priestorového riešenia, ale aj značne
subjektívny faktor krásy. A najmä konkrétne opatrenia ako v interiéri vytvárať
miesta, kde sa človek cíti výnimočne dobre. A aj významne. Jeho interiéry sú
preto vždy tak trochu „z lepšej spoločnosti“, hoci tým vôbec nie je myslený
okázalý luxus či snobizmus. Práve naopak. Nagy pracuje účelne, bez snahy o
diktát aktuálne populárneho imidžu. Baví ho však robiť veci trochu inak, ako je
práve v kurze a pritom sa ešte aj neopakovať. To je bez nadšenia a neustálej
sebamotivácie nemožné. Všetky spomínané atribúty zahŕňa aj byt v jednom z
novších obytných súborov na bratislavskej Kolibe, ktorý navrhol pre kamaráta z
detstva. Ale aj akoby pre seba, pretože stopy jeho osobnosti a toho, čo sám
považuje za správne, sú tu na každom kroku.
V metodike práce, akú Nagy uplatňuje, môžeme nájsť niekoľko zásad: sústrediť sa na podstatné, ctiť remeslo, dbať na proporcie, hrať sa s materiálmi a zúročiť ich prirodzenú krásu, nerecyklovať overené nápady, ale skúšať nové, spájať estetické a účelné. Nebyť obchodným konzultantom pri výbere nábytku, ale tvoriť vlastný a najmä vytvárať zmysluplný a logický koncept. Stanoviť si, ako to idem urobiť, prečo a aký to bude mať vplyv na človeka, pre ktorého to robím. A potom už neuhýbať, nepodliehať pochybnostiam či tlakom.
V metodike práce, akú Nagy uplatňuje, môžeme nájsť niekoľko zásad: sústrediť sa na podstatné, ctiť remeslo, dbať na proporcie, hrať sa s materiálmi a zúročiť ich prirodzenú krásu, nerecyklovať overené nápady, ale skúšať nové, spájať estetické a účelné. Nebyť obchodným konzultantom pri výbere nábytku, ale tvoriť vlastný a najmä vytvárať zmysluplný a logický koncept. Stanoviť si, ako to idem urobiť, prečo a aký to bude mať vplyv na človeka, pre ktorého to robím. A potom už neuhýbať, nepodliehať pochybnostiam či tlakom.
